Neviem, preco to pisem sem a preco to vobec pisem.

Ak si práve vy myslíte, že to viete lepšie, nie ja až taký veľký problém to dokázať. Smelo sa realizujte.
Zamknuté
mattus_live
Príspevky:2
Dátum registrácie:04. Júna 2007 (Po) 17:34
Kontaktovať používateľa:
Neviem, preco to pisem sem a preco to vobec pisem.

Príspevok od používateľa mattus_live » 08. Júla 2007 (Ne) 01:40

..takze po mne nechcite nazov ani nic ine, je to skladka neskorovecernych bludov...

Ospravedlnujem sa za chybajucu diakritiku, disponujem totiz dost cudnou klavesnicou.

Je zvlasnte, ako sa clovek dokaze vysporiadat s nostalgiou. Citim sa hrozne staromodne. A napriek vsetkym neuveritelnym i viac uveritelnym prihodam sa nedokazem zbavit hrdeho pocitu, ze som bol studentom gk2.

Mal som stale zafixovane nasledujuce: zakladna skola - detstvo, stredna skola - mladost, vysoka skola - dospelost. Stale som sa nazdaval, ze gymnazium bude pre mna len dalsou zastavkou v naplnani cielou, len dalsi schod blizsie k mojej buducnosti.

Asi tento pocit pozna kazdy. Ze vam uz prosto nikdy patrit nebude, uz nikdy nebudete jej studentom a hoci vas privitaju s usmevom a pozornostou, radsej si v duchu zelate, aby vas privitali jednoduchym pozdravom a upozornenim, ze sa musite prezut.

Pise sa mi to tazko, po kazdej vete sa zamyslim, ci nie som prilis sentimentalny. A po kazdej tej vete si poviem: Ano, som...

Sam neviem, preco sem pisem. A mozno aj trochu tusim, len je to prilis chaoticke ... skoda reci.

Preblesklo mi hlavou napisat par veselych prihod, lenzie tie su zvycajne vesele len malemu okruhu ludi, ktori sa na veselej prihode podielali. Dokonca som uvazoval, ze napisem, ake skvele boli hodiny estetiky s p. Sopkovou, ako neopisatelne zaujimave a poucne boli hodiny biologie s p. Hrebikovou {a nad medicinou uvazujem stale, nic nie je stratene ...} . No potom to znovu vymazem a poviem si > Do certa, ved to ti ludia predsa musia citit, ze by sme ich na nic na svete nemenili!

Idem ja radsej odpisat na maily....zarmuteny pocitom, ze kazdy moment tej stvorrocnej skladacky moju pamat len tak skoro nepusti. Asi chvilu potrva, kym sa budem moct nad tymito rokmi pousmiat, bez toho, aby ma chytali zachvaty bezmocnosti nad plynucim casom.

Mily citatel, pamataj na jedno: rano mudrejsie vecera.

Zamknuté