Či už to bolo v prvom ročníku na neplánovanom výlete k Furči v Haniske, alebo zimný výlet na Sigord, bavili sme sa s ním. Taktiež sme boli radi aj na Domaši na konci druhého ročníka. Je pravda, že prakticky na oboch nočných výletoch sme sa na dosť veciach nepohodli, treba však uznať. Bola to zaujímavá škola života. Občas to pripomínalo hru na skrývačku, ale o tom tu predsa písať nebudem.
Tri roky dejepisu s učiteľom, ktorý nehľadí len na to, či sa študent naučil, kedy bola bitka pri Moháči (aj by som napísal rok, ale nemám tušenie...), ale aj na študenta a jeho "obkecávacie" zručnosti. Mne to naozaj veľmi pomohlo.
Čo sa týka rozlúčky u Ondra doma, nemala obdoby... Krásny dom plný jedla a vody, jeho žena, malá dcérka a hlavne On(dro) nám pripravili príjemný večer. Myslím, že presne tam by som sa veľmi rád vrátil na stretnutie po rokoch
Mne za vami vude určite smutno. Vopred závidím triede, ktorú budete viesť cez úskalia študentského života na GK2.